Všetko robim iba ja
Na začiatku vzťahu bola veľká zamilovanosť, skákala som okolo partnera neustále (varenie, upratovanie, pranie), on pre mňa tiež robil dá sa povedať dosť – staral sa o dom, autá.. na nákupy sme jazdili spolu… boli sme obaja zamilovaní. postupne, ako to býva, sa zamilovanosť vytráca a teraz k problému: Doma – ponožky na zemi, pri posteli alebo v obývačke, alebo v kúpeľni ale pri koši (nie v koši), musela som to vecne upratovať, už ma to prestáva baviť a keď si po sebe neuprace – nezasunie stoličku, necháva tie veci kde ho napadne – hrnčeky na stole (av garáži, pri posteli), koľkokrát aj v pergole, na stolíku v obývačke už tri dni som to po ňom neupratovala (len po sebe) a keď už sa to nakúpilo tak, že to zaberalo pomaly polovicu konferenčného stolíka, tak dnes som už prišla a začala revať, nech si to upratuj, že už to je 3 dni čo chodí sem a tam a len tam prikladá, tak mi povedal, že som ako cigán, že tu je všade bordel..
(pretože keď prestanem upratovať aj po ňom, je to dosť vidieť)… ja mu hovorím, že ten bordel robí on.. alebo poviem večer, že idem spať, at vyvenčia mačky – príde do postele a ja sa spýtam, či to urobil a on že nie a ja hovorím, tak to tu ráno bude lúzicka a on: ,,O čo ide? Kedy tak to ráno zorieš. To ma vytočilo (z môjho pohľadu: sú to jeho mačky, nie je schopný sa postarať, ale upratovať to budem ja?) Skôr mi pripadne, že to v detstve nemal (alebo možno mal až veľa, kto vie?)…
Dneska zase: Odišla som ráno asi pol hodiny pred ním a prišla pol hodiny po ňom: mačky nenakŕmené a nevyvenčené a povedala som mu, či sa nemôže tiež postarať? A on povedal, že sa spolieha na ženskú.. A ja som povedala, ale sú to “spoločné” mačky.. z 95% sa o ne starám ja (jedlo, voda, venčenie). Ja neviem, či to je mamánik, čo sa nezmení a ako s takým chlapom vôbec nejaká ženská môže vydržať. Inak chodíme do práce obaja a zarábame rovnako, tak som myslela, že sa budeme rovnako aj starať…